All posts tagged: featured

This Must Be The Place nr.2

Už dlho som nespomínala (tu na blogu – vo svojom reálnom živote myslím na Davida Byrna každý deň vďaka jeho pesničkám). Aby ste to celé pochopili, mali by ste si pozriet This Must Be The Place Nr.1. (veľa to vysvetľuje). I keď každý krát ma v nej zaujme niečo iné. Dnes napr. po ceste z Lidlu som si hovorila (opäť), že časť „Feet On The Ground, Head In The Sky“ je presne, ako si dosť často pripadám (skoro celý život?ale to nevadí predsa☺). Inak fotky bz spadali aj pod pesničku od Talking Heads – Nothing But The Flowers, ale aj  pod Ace Of Base – Life Is a Flower a sem tam to sedí aj na pesničku Dead Flowers od Rolling Stones zo Sticky Fingers. Nedá sa nič robiť – život je jedna veľká súvislosť ?! TRIBUTE: David Bowie pre album od Davida Bowieho Heroes (Berlin Trilogy, že áno), radiátor je pre Donalda Judda (ešte predtým ako som bola v Marfe teraz by som mu už aj venovala celý dom, keby nejaký mám), šaty pre Josepha …

Read more

Viva La Pink Suits

Kedysi ružová na mňa vplývala dosť infantilne. Neskôr sa mi začala páčiť pre pocity pozitívnosti. No a potom som videla dielo od Johna Baldessariho (8 odtieňov ružovej by som ho ja nazvala, on ho nazval Prima Facie) a bolo mi hneď o dosť lepšie. Skôr by som povedala, že som mala ohromnú radosť. Vtedy mi to došlo – mám dosť rada ružovú, nielen preto, že vo mne evokuje príjemné pocity, ale hlavne kvôli Johnovi . Ubehol nejaký čas (medzitým som stretla už aj Johna Baldessariho) a začali sa mi páčiť kostýmy (neviem či to je oficiálny názov toho čo myslím, ale moja babka tomu tak hovorila) vďaka Davidovi Byrnovi a jeho tancu v pesničke Psycho Killer a This Must Be The Place. Vďaka Davidovi som mala jasno čo chcem a vďaka Johnovi v akej farbe to chcem. Moja teória odievania je tá, že základ všetkého je vedieť čo chceš (vlastne celého života?). Takže už som vedela čo chcem. Problém boli peniaze. Nájsť kostým za veľa peňazí nie je problém. Nájsť ružový kostým v cenovej hladine, ktorá …

Read more

Berlin, Bowie, Bauhaus

Dalo by sa povedať, že sny boli (skoro) konečne splnené. Ešte k tomu zopár vecí chýbalo, ale aj tak to sa to najviac približovalo k tomu, čo som vždy chcela. Celé to začalo, ako som si začiatkom januára pozerala tento článok na ArtNet.com o Stephenovi Prinovi, ktorého už poznám z MUMOKu z výstavy Oh…. Ak sa Vám náhodou nechce preklikávať, tak poviem Vám iba to, že Stephen bol v  miestnosti s Johnom Baldessarim (kt. je môj najobľúbenejší žijúci americký umelec a ak ho vôbec nepoznáte musíte videť TOTO video, pretože je skvelé – nikdy nič lepšie za 5min. sa nedá vidieť, možno čo to od Rolling Stones by mohlo konkurovať – dobre, nemiestne srandy vynechávam???? – JB si na nahovorenie videa vybral Toma Waitsa, ale chcela som hovoriť o Stephenovi Prinovi – v skratke robí ružový nabýtok viacej tu). A potom som objavila výstavu Virtual Normality v Leipzigu a bolo rozhodnuté. Ide sa do Berlína. Problém bol to, že sme si s Bárou povedali, že nikam nebudeme chodiť pred našou 3týžd. dovolenkou v USA v máji z …

Read more

The Best Art of 2017 – part 1

Myslela som si, že určiť najlepšie výstavy-prehliadky roku 2017 bude veľmi jednoduché. V hlave som si asi 3 premyslela, ktoré ma najviac zaujali, ale dosť často sa mi stáva, že zabúdam, tak som radšej vytiahla krabicu so všetkými arty papiermi za rok 2017 a dospela k tomu, že som videla minimálne 10 najlepších výstav. Po zbežnom bilancovaní roku 2017 som zistila, že to bol dosť úžasný rok. Začalo to už 25. novembra 2016 v MUMOKU na Júliusovi Kollerovi (na ktorom som bola asi 6x – však na čo byť skromný), pokračovalo to DOCUMENTOU 14 v Aténach a neskôr v Kassli. Ďalej výletom po Nemecku, samozrejme nechýbal Munster Sculpture Projket a následne Art Basel week (Art Basel, Liste, Scope, Beyeler, Kunsthalle, Kunstmuseum, Schaulager, Vitra atď.). Už v tom momente som si povedala, že tento rok je celkom úspešný aj keď nevyšiel Frieze Art Fair v NY. Lenže týmto to ešte vôbec neskončilo –  AKA sem tam sa zadarí?. August patril Taliansku a Francúzku – Bologna, Florencia (Uffizzi), Janov a Francúzka Riviéra (rodisko Yvesa Kleina a múzea …

Read more

R O L L I N G ♥ S T O N E S

The Rolling Stones je téma, o ktorej by som sa mohla baviť donekonečna. Naozaj. A je úplne jedno čo – hlavne že sa o nich bavíme. Samozrejme najobľubenejšie témy sú – najlepšie albumy a potom kto z nich je najkrajší. Moc ma to baví, ale povedzme si nie je veľa ľudí, čo sa chce o nich baviť. Ale vysvetlenie by mohlo byť, že sa pohybujem možno v nevhodnej spoločnosti alebo možno práve ja mám šísiť osvetu o Rolling Stones ďalej?. No nech to je ako chce som jednoducho dosť veľký fanúšik. Najlepší album: STICKY FINGERS – Brown Sugar EXILE ON THE MAIN STREET – Happy TATTOO YOU – Hang Fire Celé sa to začalo asi v roku 2003 keď som pozerala na Markíze Zem a dávali reportáž k ich Tour Licks Japan a pýtali sa nejakých Japoniek, že prečo prišli na koncert – celkom šokujúco(pre mňa v tom čase) reagovali – začali sa dosť nespútane tešiť a hovoriť, že sú fakt úžasní. Na to som pozerala, že URČITE starí 50tnici? Ale ten moment, toho prekvapenia …

Read more

NICE in NICE #ArtTrippin17 – France & Italy

Dovolenky samé o sebe sú skvelé. Keď sa mi ešte dovolenka podarí zladiť na pesničku od The Stranglers, tak nadšenie (veľmi) výrazne stúpa. Začalo to tým, že 19. júna som prišla z dvojtýždňového a najintenzívnejšieho #ArtTrippin17 (podtitul Milujem Nemecko – Tribute For Gerhard Richter) a to si povedzme na rovinu – oddychová dovolenka to úplne nebola, keďže skoro každý deň sme boli na inom mieste (čo nie je sťažovanie sa), ale vyplýva z toho, že by sa mi ešte jedna relaxačná dovolenka hodila. A intenzívne myslenie na váľanie sa na pláži prinieslo svoje ovocie ???? . No a nakoniec z dovolenky vo Francúzku sa stal mini art-trip aj s ležaním pri mori. ????. #MusicMatch The Stranglers- Nice in Nice Pôvodne som nechcela robiť nič – teda maximálne čítať. Ale keď som vytvorila trasu dovolenky – tak som pochopila, že to bude pokračovanie #ArtTrippin17. Prvá zastávka bola v Bologni – toto mesto pre mňa skončilo v roku 2016 výstavou DAVID BOWIE IS v MAMbo (tá výstava bola jediná pre mňa najzaujímavejšia z celého mesta) takže sme dali nejaké kúpanie a šli ďalej do Florencie, …

Read more

#ArtTrippin17 – N E M E C K O

Úplne som zabudla, čo všetko sa dá zažiť za 12 dní. Zistila som opäť, že keď sa chce tak sa dá naozaj (skoro) všetko. Pôvodne to mal byť iba #ArtTrippin17 do Kasslu na Documenta14, ale potom po ceste na prednášku o Gerhardovi Richterovi do Prahy s Jiřím Fajtom(gen.riaditeľ NG) ma napadlo, že prečo si neurobiť výlet ako poctu pre Gerharda (milujem svoje nápady – sú proste úžasné:DDD) – a tak vznikol ešte podtitul #GerhardRichterTribute. A keďže nám nevyšla Amerika resp. Frieze v NY (kvôli BariBal šéfovi) tak si hovorím, však keď už som v Nemecku a tak blízko je aj Bsasel, tak prečo neísť aj na ArtBasel (čo si budeme MORE is MORE, inšpirácia od A predsa sa nevydala :DDD). A hlavne stále mi išla hlavou pesnička od PSH – Všichni jsou už v Nemecku a potom Krfatwerk – Autobahn a hovorím si je to jasné – ide sa na rodtrip po Nemecku!!! Začali sme symbolicky v Prahe pred Palácom Kinských (výstava Gerhard Richter) – Bože ďakujem ti najviac, že si môžem vytvárať takéto najsuper okázalé prepojenia :DDD. Potom DRESDEN …

Read more

(ružové) okuliare / (pink) sunglasses

Tento rok je nielen pre mňa rokom Documenty’14, ale aj rokom nových okuliarov. Nikdy som toľko slnečných okuliarov nekúpila za 1 rok ako tento. Začalo to celé pesničkou od Ezra Furman and the Harpoons „Take Off Your Sunglasses a pokračovalo na Documente’14, kde som našla ružové okuliare. Potom som zbadala, že majú také isté modré a následne uvedomenie, že vlastne ešte nemám žiadne okuliare, ktoré by mi ladili s New Order – Blue Monday pesničkou – tak vlastne som si odobrila nákup ďalších okuliarov, lebo predsa to nie je žiadny zbesilý nákup bez rozmyslenia. No a potom som potrebovala nejaké „základné čierne“ a mám gýč za veľa peňazí, ALE veľmi ľahko sa teraz ladí na Roisin Murphy a jej italo disco album. A potom si hovorím, ze chcem začať chodiť na kúpalisko Delfín a zrazu zbadám ružové okuliare s delfínmi?.

Read more

Grand Opening 2017 @ Narodni galerie Praha

Túto stredu bolo otvorenie výstavy Gerharda Richtera v NG Prague v Paláci Kinských. To ma priviedlo k zamysleniu sa. Vyhnúť sa slovám milujem Národní galerii sa žiaľ nedá, tak to píšem hneď na začiatku (mám teóriu, že lásku treba prejavovať vždy, keď to cítiš – nie keď je už neskoro ako napr. pri Davidovi Bowiem). A musím povedať, že to nie je vypočítavá láska. Trvá už od októbra 2008. Prišla som asi okolo 16,40 zbadala Fernanda Legéra a bolo to. Najviac sa mi páči jej trvanslivosť, pri mojej istým spôsobom premenlivej povahe. Super veci v živote sú fakt dosť jednoduché. Vypočítavá nie je preto, lebo ich milujem kontinuálne a už aj predtým ako začali robiť super openingy. Tie prišli (podľa mňa v roku 2015-6 alebo si iba nepamätám). Každý opening je niečo ako albumy od The Rolling Stones – každý iný, ale vždy úžasný. Raz sa fotíš s Jiřím Kovandom raz s Brianom Enom. Ostatný opening bol 16.3.2017 a opäť bol skvelý. Dosť zavážilo to, že všetci moji super kamoši prišli (niektorí super kamoši aj neprišli:). …

Read more