Louise Bourgeois, hlboký nádych – najprv pavúk v Bilbau. Potom stála expozícia v Fondazione Prada s Robertom Goberom a v budove od Rema Koolhasa. A potom to najlepšie nakoniec – Helmut Lang. Áno, to je stručný príbeh našej lásky ??? („face with tears of joy literally“). Trvalo to síce dlhšie, keď sme sa stretli v Bilbaou v roku 2009, keď som zbadala jej „pavúčika“, moje srdce dalo prednosť Frankovi Gehrymu (ach tá preemotivovaná mladosť?).
Louise Joséphine Bourgeois (25. december 1911 – 31. máj 2010) bola francúzko-americká umelkyňa, ktorá je známa nielen svojim sochárskym, ale aj inštalačným umením. Bourgeois sa tiež venovala maľbe. Čo mňa dosť zaujalo, že sa v roku 1954 (na nejaký čas) pripojila k americkej skupine abstraktných umelcov ako napr. Barnett Newman, ale aj Ad Reinhardt (moji dosť obľúbenci). V tejto dobe sa tiež spriatelila s umelcami Willemom de Kooningom, Markom Rothkom a Jacksonom Pollockom (ďalšia super zaujímavosť). Žila a pracovala od roku 1958 v Chelsea v Manhattane po zvyšok svojho života (Chelsea moja milovaná, podľa mňa preto sú tam aj „všetky“ galérie).
Louise sa dožila 99 rokov (). Takže stihla toho naozaj veľa, skúmala rôzne témy vrátane domácnosti a rodiny, sexuality a tela, ako aj smrti a podvedomia. Tieto témy sa pripájajú k udalostiam z detstva, ktoré považovala za terapeutický proces. Hoci Bourgeois vystavovala s abstraktnými expresionistami a jej práca má veľa spoločného so surrealizmom a feministickým umením, nebola formálne prepojená s nejakým umeleckým hnutím.
Ako možno vidieť na predošlej fotke aj Helmut Lang mal pozitívny vzťah k Louise Bourgouise. Nie je nad to ak sa prepája “ ART & FASHION“ takýmto spôsobom.
Louise Bourgeois, hlboký nádych – najprv pavúk v Bilbau. Potom stála expozícia v Fondazione Prada s Robertom Goberom a v budove od Rema Koolhasa. A potom to najlepšie nakoniec – Helmut Lang. Áno, to je stručný príbeh našej lásky ??? („face with tears of joy literally“). Trvalo to síce dlhšie, keď sme sa stretli v Bilbaou v roku 2009, keď som zbadala jej „pavúčika“, moje srdce dalo prednosť Frankovi Gehrymu (ach tá preemotivovaná mladosť?).
Louise Joséphine Bourgeois (25. december 1911 – 31. máj 2010) bola francúzko-americká umelkyňa, ktorá je známa nielen svojim sochárskym, ale aj inštalačným umením. Bourgeois sa tiež venovala maľbe. Čo mňa dosť zaujalo, že sa v roku 1954 (na nejaký čas) pripojila k americkej skupine abstraktných umelcov ako napr. Barnett Newman, ale aj Ad Reinhardt (moji dosť obľúbenci). V tejto dobe sa tiež spriatelila s umelcami Willemom de Kooningom, Markom Rothkom a Jacksonom Pollockom (ďalšia super zaujímavosť). Žila a pracovala od roku 1958 v Chelsea v Manhattane po zvyšok svojho života (Chelsea moja milovaná, podľa mňa preto sú tam aj „všetky“ galérie).
Louise sa dožila 99 rokov (). Takže stihla toho naozaj veľa, skúmala rôzne témy vrátane domácnosti a rodiny, sexuality a tela, ako aj smrti a podvedomia. Tieto témy sa pripájajú k udalostiam z detstva, ktoré považovala za terapeutický proces. Hoci Bourgeois vystavovala s abstraktnými expresionistami a jej práca má veľa spoločného so surrealizmom a feministickým umením, nebola formálne prepojená s nejakým umeleckým hnutím.
Medzi moje dlhodobo najobľúbenejšie diela určite patrí „Art Is a Guaranty Of Sanity“.
ilustracia od Maddy Page
Ako možno vidieť na predošlej fotke aj Helmut Lang mal pozitívny vzťah k Louise Bourgouise. Nie je nad to ak sa prepája “ ART & FASHION“ takýmto spôsobom.