Neviem odkiaľ poznáte Marinu Abramović vy, ale ja zo seriálu Sex v meste (Season 6, Ep. 12). Celkom paradox, ale keďže mám rada kontrasty a bizarné situácie, tak je to fajn. K Marine som neprejavovala nejaké prílišné emócie (rešpekt to áno), ale keď som sa dozvedela, že bude vo Viedni otvárať svoju výstavu, moje myšlienky ihneď zakúsli do jablka zvedavosti :D. Síce to nebolo v najvhodnejší čas, keďže to bolo 1deň pred našim odchodom na 3 týždne na #ArtTrippin18 po Amerike, ale moja zvedavosť bola väčšia.
Predtým sme ešte stihli Gianni Manhattan Gallery a výstavu Sebastiana Jefforda. Potom ešte rýchlo galériu Mario Mauroner a krátke nakupovanie na MariaHilfer strasse (išla som kupovať slnečník, ale až v obchode som zistila, že stojí 250€, takže som nič nekúpila) tomu hovorím super investovaný čas.
Rozlúčka pred odchodom s MuseumsQuartier (asi som si myslela, že sa už nikdy nevrátim ???)
Potom sme sa presunuli pred Krinzinger. Keďže tá fotka ječierno-biela, nie je moc vidieť, ako veľa ľudí tam je. Ale ani najmenšiu nádej som nemala, že uvidím Marinu, ale keďže som k nej neprejavovala lásku ako k Rolling Stones, bolo mi to v zásade jedno (to som cítila ešte pred našim „stretnutím“?).
Výstava sa volala Two Hearts a konala sa v Krinzinger Galerie. Kráľovna permormance síce žiadnu performance nedala, ale ja som bola unesená aj bez nej. Stačila mi jej prítomnosť.
Trochu som si pripadala ako na koncerte, stále nejaké rady a čakanie. Samozrejme tlačenie sa, lebo všetci sme chceli vidieť Marinu. Po nejakom čase nás entuziazmus prešiel a šli sme do druhej časti galérie, kde bolo najmenej ľudí. Stalo sa presne to, čo som najmenej očakávala, alebo skôr vôbec neočakávala. Prišla našou stranou. Takže prešla oko mňa asi napol metra. Ja som bola tak ohromená už iba z jej prítomnosti, takže som sa nezdržala a ako som ju zbadla zo mňa vypadlo „wau“ – moc zmysluplné vyjadrenie, ale fakt som nemala slov a vobec som nepremýšľala. Bolo to počuť, lebo mi odpovedala, že moje šaty sú „wau“ :DDD. Takže situácia „cause & effect“, ale aj tak super príhoda pre mňa :D. Plus na to to bola „tribute“ pre jej performance v MOME z roku 2010. Dosť ma to celé potešilo – ako možné vidieť na fotke pod :
Fotku s Marinou síce nemám, ale za to s touto pani, ktorá to cítila asi rovnako ako ja. Keď som ju zbadala, nedalo mi ju ihneď osloviť. Super sme si pokecali (ona po nemecky, ja po anglicky?), ale pochválili sme si outfity a šli spokojne domov :D.
Marina sa podpisuje Dorote Sadovskej do knihy
Musíme uznať, že na 71 ani náhodou nevyzerá. Je to taký Mick Jagger vizuálneho umenia :D.
Neviem odkiaľ poznáte Marinu Abramović vy, ale ja zo seriálu Sex v meste (Season 6, Ep. 12). Celkom paradox, ale keďže mám rada kontrasty a bizarné situácie, tak je to fajn. K Marine som neprejavovala nejaké prílišné emócie (rešpekt to áno), ale keď som sa dozvedela, že bude vo Viedni otvárať svoju výstavu, moje myšlienky ihneď zakúsli do jablka zvedavosti :D. Síce to nebolo v najvhodnejší čas, keďže to bolo 1deň pred našim odchodom na 3 týždne na #ArtTrippin18 po Amerike, ale moja zvedavosť bola väčšia.
Predtým sme ešte stihli Gianni Manhattan Gallery a výstavu Sebastiana Jefforda. Potom ešte rýchlo galériu Mario Mauroner a krátke nakupovanie na MariaHilfer strasse (išla som kupovať slnečník, ale až v obchode som zistila, že stojí 250€, takže som nič nekúpila) tomu hovorím super investovaný čas.
Rozlúčka pred odchodom s MuseumsQuartier (asi som si myslela, že sa už nikdy nevrátim ???)
Potom sme sa presunuli pred Krinzinger. Keďže tá fotka ječierno-biela, nie je moc vidieť, ako veľa ľudí tam je. Ale ani najmenšiu nádej som nemala, že uvidím Marinu, ale keďže som k nej neprejavovala lásku ako k Rolling Stones, bolo mi to v zásade jedno (to som cítila ešte pred našim „stretnutím“?).
Výstava sa volala Two Hearts a konala sa v Krinzinger Galerie. Kráľovna permormance síce žiadnu performance nedala, ale ja som bola unesená aj bez nej. Stačila mi jej prítomnosť.
Trochu som si pripadala ako na koncerte, stále nejaké rady a čakanie. Samozrejme tlačenie sa, lebo všetci sme chceli vidieť Marinu. Po nejakom čase nás entuziazmus prešiel a šli sme do druhej časti galérie, kde bolo najmenej ľudí. Stalo sa presne to, čo som najmenej očakávala, alebo skôr vôbec neočakávala. Prišla našou stranou. Takže prešla oko mňa asi napol metra. Ja som bola tak ohromená už iba z jej prítomnosti, takže som sa nezdržala a ako som ju zbadla zo mňa vypadlo „wau“ – moc zmysluplné vyjadrenie, ale fakt som nemala slov a vobec som nepremýšľala. Bolo to počuť, lebo mi odpovedala, že moje šaty sú „wau“ :DDD. Takže situácia „cause & effect“, ale aj tak super príhoda pre mňa :D. Plus na to to bola „tribute“ pre jej performance v MOME z roku 2010. Dosť ma to celé potešilo – ako možné vidieť na fotke pod :
Marina sa podpisuje Dorote Sadovskej do knihy
Musíme uznať, že na 71 ani náhodou nevyzerá. Je to taký Mick Jagger vizuálneho umenia :D.
