Kedysi ružová na mňa vplývala dosť infantilne. Neskôr sa mi začala páčiť pre pocity pozitívnosti. No a potom som videla dielo od Johna Baldessariho (8 odtieňov ružovej by som ho ja nazvala, on ho nazval Prima Facie) a bolo mi hneď o dosť lepšie. Skôr by som povedala, že som mala ohromnú radosť. Vtedy mi to došlo – mám dosť rada ružovú, nielen preto, že vo mne evokuje príjemné pocity, ale hlavne kvôli Johnovi .
Ubehol nejaký čas (medzitým som stretla už aj Johna Baldessariho) a začali sa mi páčiť kostýmy (neviem či to je oficiálny názov toho čo myslím, ale moja babka tomu tak hovorila) vďaka Davidovi Byrnovi a jeho tancu v pesničke Psycho Killer a This Must Be The Place. Vďaka Davidovi som mala jasno čo chcem a vďaka Johnovi v akej farbe to chcem. Moja teória odievania je tá, že základ všetkého je vedieť čo chceš (vlastne celého života?). Takže už som vedela čo chcem. Problém boli peniaze. Nájsť kostým za veľa peňazí nie je problém. Nájsť ružový kostým v cenovej hladine, ktorá je pre mňa adekvátna bol problém. Ale tento rok prišla s ním už konečne aj Zara. Bolo to asi v apríli tohto roka, keď som zbadala náhodne ružový kostým v Zare, moje srdce sa na chvíľu zastavilo. Hneď v myšlienkach som bola s Johnom. Vtedy som mala asi 2 týždne do odchodu na našu dovolenku do Ameriky (oficiálne si to volám #ArtTrippin18 – From MoMa to SFMoma), kde som už vedela, že v Marian Goodman Gallery bude jeho vernisáž. Avšak netušila som to, či bude osobne pritomný.
Ako môžete vidieť hneď na prvej fotke, pritomný bol. Celé to bolo ako z najlepšieho filmu – znie to ako klišé, ale klišé s Johnom v Marian Goodman Gallery by som brala každý deň?(toto myslím veľmi decentne). Celý deň bol dosť plný magických kontrastov – ráno sme šli na Frieze Art Fair s medziprestupom v Harleme (prirovnala by som to asi level 3x Hlavná stanica v Bratislave) , potom zvláštna pani v autobuse čo s nami šla na Frieze, čo sa nad všetkým rozčulovala. Nakoniec Frieze, o ktorom som snívala asi 2 roky a stretnutie mojej naj The Breeder Gallery z Atén (ale stále sa ich hanbím osloviť?) a len tak v dave sme stretli Tracey Emin a večer John Baldessari?. V skratke život je super a nie vždy platí pesnička od The Rolling Stones – You Can’t Always Get What You Want.
Ešte predtým ako som sa rozhodla, že investujem do ružového kostýmu som premýšľala, či ten kostým naozaj potrebujem. Ako možno vidieť na ďalších fotkách, musím si uznať, že to bola dobrá investícia. Každý z mojich obľúbených hudobníkov ho má alebo minimálne mal etapu, keď ho nosil. Takže rozhodne „VIVA LA PINK SUITS“!
Ešte predtým ako som sa rozhodla, že investujem do ružového kostýmu som premýšľala, či ten kostým naozaj potrebujem. Ako možno vidieť na ďalších fotkách, musím si uznať, že to bola dobrá investícia. Každý z mojich obľúbených hudobníkov ho má alebo minimálne mal etapu, keď ho nosil. Takže rozhodne „VIVA LA PINK SUITS“!
