Dalo by sa povedať, že sny boli (skoro) konečne splnené. Ešte k tomu zopár vecí chýbalo, ale aj tak to sa to najviac približovalo k tomu, čo som vždy chcela.
Toto je zhrnutie mojich pocitov po tomto výlete – HAPPY FACE – konečne Bauhaus
Celé to začalo, ako som si začiatkom januára pozerala tento článok na ArtNet.como Stephenovi Prinovi, ktorého už poznám z MUMOKu z výstavy Oh…. Ak sa Vám náhodou nechce preklikávať, tak poviem Vám iba to, že Stephen bol v miestnosti s Johnom Baldessarim (kt. je môj najobľúbenejší žijúci americký umelec a ak ho vôbec nepoznáte musíte videť TOTO video, pretože je skvelé – nikdy nič lepšie za 5min. sa nedá vidieť, možno čo to od Rolling Stones by mohlo konkurovať – dobre, nemiestne srandy vynechávam???? – JB si na nahovorenie videa vybral Toma Waitsa, ale chcela som hovoriť o Stephenovi Prinovi – v skratke robí ružový nabýtok viacej tu). A potom som objavila výstavu Virtual Normality v Leipzigu a bolo rozhodnuté. Ide sa do Berlína. Problém bol to, že sme si s Bárou povedali, že nikam nebudeme chodiť pred našou 3týžd. dovolenkou v USA v máji z dôvodu, že si žiaľ nemôžeme spievať pesničku od Kelis – Mama I am millionare????. Lenže ja som začala robiť kalkulácie a vychádzalo to veľmi lowcostovo ????. Takže som Báru nahovorila, a k tomu som nahovorila ešte aj ďalšiu novú známu, že však nech ide s nami aspoň „sharing costs“ budú menšie. Lenže ona (volajme ju super Zuzka) má kamošku v Berlíne takže – áno dobre šípite, mali sme ubytovanie zadarmo. ????
Art Semester Praha – obľúbená ružová lavička už roky
Výlet sme začali vo štvrtok, presunuli sme sa do Prahy – ráno v piatok sme ešte stihli Art Semester na UMPRUM – bola som jemne rozrušená, že iba ten, ale hovorila som si, že by som sa mohla ukludniť, veď ma čaká dosť arty víkned po Nemecku????. O 12,30 pm sme vyrazili smer Leipzig na Virtual Normality, ktorá paradoxne dnes končí. Bola to veľmi pekná výstava, žiaľ celá v nemčine. Takže ešte doteraz som sa nedostala k tomu si to načítať. Smutné, ale je to tak. Inak na výstave boli možné vidieť fotky od Juno Calypso– to bol tiež dôvod, prečo som tam chcela ísť. Čo ma najviac prekvapilo – bola budova samotného Museum der bildenden Künste.Sila pôsobenia architektúry je fakt obrovská. Ak budete mať možnosť sa tam ísť pozrieť, URČITE chodťe. V Leipzigu sme stihli ešte aj Galerie für Zeitgenössische Kunst.
V piatok sme okolo 19,30 prišli do Berlína – čo bol celkom optimálny čas pre 3 vernisáže čo nás čakali. Najlepším priateľom v hľadaní vernisáži mi určite bol INDEX Berlin.
Začali sme s galériou Haus am Lützowplatz, kde bola výstava Rechts, ktorá sa zaoberala pravicovým populizmom. Bolo tam vystavených asi 10 umelcov, z ktorých som poznala iba 1 a to Daniela Knorra. To bol aj hlavný dôvod prečo som tam chcela ísť. Poznala som ho z Documenty 14 z Atén???? a dnes je presne rok čo sme boli na D14 v Aténach – krásna symbolika????. Priestor ma síce moc neoslovil, ale prišla mi to ako zaujímavá výstava, ale možnosť vnímať dobre umenie na vernisáži – no viete aké to asi je – nič moc. Ďalej som chcela ísť do Kunstraum Kreuzberg/Bethanien, kde bol otvorenie CTM festivalu. Čo si už vlastne ani nepamätám o čom to bolo, ale vyzeralo to skôr, že to bude dobrá techníčko párty. A ešte jedna vec – bola som tam asi doslovne najružovšie oblečenou osobou – jedna pani mi to dokonca prišla aj povedať – ako kompliment – a bolo to super – byť docenený za svoj ružový aufit????.
Ale jednoznačne najkrajsím momentom piatka čo sme (dovolím si tvrdiť, že pre Báru tiež asi) zažili – bolo vozenie sa po nočnom Berlíne a zladenie sa s pesničlou Where Are We Now? od Davida Bowieho – kde on spieva zrovna o Potsdamer Platz a my sme sa zrovna v tom momente nachádzali na Potsdamer Platz. Nádherné????!
„Had to get the train From Potsdamer Platz You never knew that …“
David Bowie
Večer sme mali ešte debatu o tom ako nejlepšie sa pohybovať po Berlíne – ja som jednoznačne za bicykle – lenže nie všetci tak dobre zvládajú zimu ako ja – takže som navrhla auto, ale nikto nezdieľal nadšenie ako ja. Nakoniec som vštkých presvedčila o tomto pláne a fakt sa to vyplatilo. Videli sme asi 13 galérii, síce z toho niektoré boli zatvorené, ale aj tak to beriem ako plus – aspoň viem, kde sú. Takže sobotu sme začali v Českom centre, pretože Bára bola voliť. A ďalej to už pokračovalo takto:
12. KunsthalleOkrem toho sme v sobotu ešte šli na nejakú performance do Spike Berlin. LENŽE sme samozrejme prišli po performance, lebo sme začali piť víno a počúvať Berliner Rundfunk a oni tak neskutočne super hrali, že nám tá performance začala byť jedno. Ale prišli sme tam aj tak. Ešte sme šli na drink do jedného pekného baru pri Volksbühne Berlin (super budova MUST SEE) a šli domov. A v nedeľa patrila Potsdamu, Dessau a zakončenie bolo v NG Prague. V Bratislave sme boli asi niečo pred 9 večer, ale z toľkých zážitkov som nemohla zaspať asi do pol 4 ráno ????. Ale aj tak to stálo za to!
Bára nazvala môj outfit Miss Texas :DDD
Minuloročné cestovanie po Nemecku a aj tohto ročná návšteva Nemecka ma prividela k tomu, že strašne chcem túto mikinu. Som totižto asi dosť veľkým fanúšikom Európskej únie. A fanúšikom je aj Juergen Teller! Viac tu SOUVENIR ™ official 纪念品 сувенир お土産????
Dalo by sa povedať, že sny boli (skoro) konečne splnené. Ešte k tomu zopár vecí chýbalo, ale aj tak to sa to najviac približovalo k tomu, čo som vždy chcela.
Toto je zhrnutie mojich pocitov po tomto výlete – HAPPY FACE – konečne Bauhaus
Celé to začalo, ako som si začiatkom januára pozerala tento článok na ArtNet.com o Stephenovi Prinovi, ktorého už poznám z MUMOKu z výstavy Oh…. Ak sa Vám náhodou nechce preklikávať, tak poviem Vám iba to, že Stephen bol v miestnosti s Johnom Baldessarim (kt. je môj najobľúbenejší žijúci americký umelec a ak ho vôbec nepoznáte musíte videť TOTO video, pretože je skvelé – nikdy nič lepšie za 5min. sa nedá vidieť, možno čo to od Rolling Stones by mohlo konkurovať – dobre, nemiestne srandy vynechávam???? – JB si na nahovorenie videa vybral Toma Waitsa, ale chcela som hovoriť o Stephenovi Prinovi – v skratke robí ružový nabýtok viacej tu). A potom som objavila výstavu Virtual Normality v Leipzigu a bolo rozhodnuté. Ide sa do Berlína. Problém bol to, že sme si s Bárou povedali, že nikam nebudeme chodiť pred našou 3týžd. dovolenkou v USA v máji z dôvodu, že si žiaľ nemôžeme spievať pesničku od Kelis – Mama I am millionare????. Lenže ja som začala robiť kalkulácie a vychádzalo to veľmi lowcostovo ????. Takže som Báru nahovorila, a k tomu som nahovorila ešte aj ďalšiu novú známu, že však nech ide s nami aspoň „sharing costs“ budú menšie. Lenže ona (volajme ju super Zuzka) má kamošku v Berlíne takže – áno dobre šípite, mali sme ubytovanie zadarmo. ????
Art Semester Praha – obľúbená ružová lavička už roky
V piatok sme okolo 19,30 prišli do Berlína – čo bol celkom optimálny čas pre 3 vernisáže čo nás čakali. Najlepším priateľom v hľadaní vernisáži mi určite bol INDEX Berlin.
Začali sme s galériou Haus am Lützowplatz, kde bola výstava Rechts, ktorá sa zaoberala pravicovým populizmom. Bolo tam vystavených asi 10 umelcov, z ktorých som poznala iba 1 a to Daniela Knorra. To bol aj hlavný dôvod prečo som tam chcela ísť. Poznala som ho z Documenty 14 z Atén???? a dnes je presne rok čo sme boli na D14 v Aténach – krásna symbolika????. Priestor ma síce moc neoslovil, ale prišla mi to ako zaujímavá výstava, ale možnosť vnímať dobre umenie na vernisáži – no viete aké to asi je – nič moc. Ďalej som chcela ísť do Kunstraum Kreuzberg/Bethanien, kde bol otvorenie CTM festivalu. Čo si už vlastne ani nepamätám o čom to bolo, ale vyzeralo to skôr, že to bude dobrá techníčko párty. A ešte jedna vec – bola som tam asi doslovne najružovšie oblečenou osobou – jedna pani mi to dokonca prišla aj povedať – ako kompliment – a bolo to super – byť docenený za svoj ružový aufit????.
Večer sme mali ešte debatu o tom ako nejlepšie sa pohybovať po Berlíne – ja som jednoznačne za bicykle – lenže nie všetci tak dobre zvládajú zimu ako ja – takže som navrhla auto, ale nikto nezdieľal nadšenie ako ja. Nakoniec som vštkých presvedčila o tomto pláne a fakt sa to vyplatilo. Videli sme asi 13 galérii, síce z toho niektoré boli zatvorené, ale aj tak to beriem ako plus – aspoň viem, kde sú. Takže sobotu sme začali v Českom centre, pretože Bára bola voliť. A ďalej to už pokračovalo takto:
4. N. B . K. -The Neuer Berliner Kunstverein
5. Gregor Podnar Gallery
6. Sprüth Magers
7. KÖNIG GALERIE
12. Kunsthalle
Okrem toho sme v sobotu ešte šli na nejakú performance do Spike Berlin. LENŽE sme samozrejme prišli po performance, lebo sme začali piť víno a počúvať Berliner Rundfunk a oni tak neskutočne super hrali, že nám tá performance začala byť jedno. Ale prišli sme tam aj tak. Ešte sme šli na drink do jedného pekného baru pri Volksbühne Berlin (super budova MUST SEE) a šli domov. A v nedeľa patrila Potsdamu, Dessau a zakončenie bolo v NG Prague. V Bratislave sme boli asi niečo pred 9 večer, ale z toľkých zážitkov som nemohla zaspať asi do pol 4 ráno ????. Ale aj tak to stálo za to!
Bára nazvala môj outfit Miss Texas :DDD