The Rolling Stones je téma, o ktorej by som sa mohla baviť donekonečna. Naozaj. A je úplne jedno čo – hlavne že sa o nich bavíme. Samozrejme najobľubenejšie témy sú – najlepšie albumy a potom kto z nich je najkrajší. Moc ma to baví, ale povedzme si nie je veľa ľudí, čo sa chce o nich baviť. Ale vysvetlenie by mohlo byť, že sa pohybujem možno v nevhodnej spoločnosti alebo možno práve ja mám šísiť osvetu o Rolling Stones ďalej?. No nech to je ako chce som jednoducho dosť veľký fanúšik.
Najlepší album:
STICKY FINGERS – Brown Sugar
EXILE ON THE MAIN STREET – Happy
TATTOO YOU – Hang Fire
Celé sa to začalo asi v roku 2003 keď som pozerala na Markíze Zem a dávali reportáž k ich Tour Licks Japan a pýtali sa nejakých Japoniek, že prečo prišli na koncert – celkom šokujúco(pre mňa v tom čase) reagovali – začali sa dosť nespútane tešiť a hovoriť, že sú fakt úžasní. Na to som pozerala, že URČITE starí 50tnici? Ale ten moment, toho prekvapenia mi zostal v hlave. Mňa osobne (a stále neviem prečo) fascinuje to, keď niekoho niečo extrémne baví, tak snažím sa prísť prečo. No a potom prišiel rok 2007 a RS mali turné Bigger Bang a hovrím otcovi, že či nepojdeme a on, že tak poďme. Tak som išla na svoj prvý koncert s rodičmi(a ešte nejakými známymi). Prišlo mi to dosť bizár (samozrejme pozitívne). Najlepšie bolo (toto je už sarkazmus) prišla som z Pohody (kde sme sa hrali na film 24 Hour Party People asi aj 3 dni) v nedeľu som musela šoférovať, o 15, 00 na Rollišov do Brna a medzitým sa zbaliť do Anglicka na 2 measiace (lietadlo mi malo letieť o 6 AM v pondelok a na letisku som už bola o 1 v noci – no ešte dnes si pamätám tú unavenosť).
Na tom koncerte som zostala udivená, že ako je možne, že ja Rolling Stones spoznávam až teraz. Bolo tak úžasne nečakané – povedala by som, že okamžité zamilovanie sa. Síce na Keitha Richardsa (teraz môj najobľubenejší) som pozerala pár minút s odporom, ale potom mi to celé došlo – že ho MILUJEM (hudobne platonicky). Bola som ako v nejakej inej životnej realite! A bolo to najlepšie na svete!!!
Potom prišiel rok 2014 a ich ON FIRE TOUR a mali koncert vo Viedni – opäť s rodičmi a k tomu na sedenie – lebo starší ľudia potrebujú sedieť, ale dobre dostala som ten lístok tak nič nehovorím (rock’n’roll po sediačky – bola to taká nová výzva, ale nemusela som riešiť dopravu a k tomu som si mohla dať pivo). Opäť a zase som si utvrdila to, že je to fakt LÁSKA na celý život – neviem to popísať – emócie z môjho srdca lietajú, už keď iba počujem ich názov.
Samozrejme bol tu aj rok 2016 a DESERT TRIP (niekto to volal aj Coachella pre starých) ale v skratke 3dňový festival, kde hral Paul McCartney, Bob Dylan, The Rolling Stones, The Who a iní ešte. Toto keď som videla – tak nie, nešla som vybrať svoj bankový účet a kúpiť rovno letenku :))) ale urobila som super prezentáciu (pre rodičov samozrejme – myslela som na ich šťastie, že by mali vidieť ešte 3x RS a Paula McCartneyho 2x) lákala som ich ešte tým, že by to bolo kúsok na Salvation mountain a v San Franciscu je nová MOMA od Snøhetta. Mama bola zásadne proti (neznáša RS aký paradox), ale otec Anton bol nadšený?. Celé to bolo na mne – stačilo kúpiť lístky počas víkendu. A čo myslíte čo som urobila? Jasné, že som ich nekúpila. Vrhla som sa na to asi v utorok a boli SOLD OUT. No a bolo po najlepšej dovolenke. Myslela som, že to neprežijem, síce trošku plaču, ale prežila som.
Ale prišiel rok 2017 a presne to bol máj keď Rolling Stones oznámili, že budú mať tour po Európe – ja som mala takú neskutočnú radosť, že to neviem ani popísať (asi akokeby spojíte všetky najlepšie pesničky dokopy a nonstop vám hrajú dookola a čím dlhšie ich počúvate, tým vám je stále lepšie a lepšie). Totálny vrchol radosti, šťastia a nonstop úmevu na tvári!!! Opäť som si myslela, že pôjdem s rodičmi – lebo nikto z môjho okolia nechce chodiť na RS (čo vôbec nechápem a dokonca ani moja mama:DDD), ale (tu prichichádza zvrat) spoznala som Janku a ja iba tak, že nechceš ísť na RS a ona, že áno. A tak sme spolu šli na koncert. Musím povedať, že nemohla som si vybrať lepšie. Po ceste tam aj späť sme hrali hru, ktorá spočívala v tom, že som jej púšťala pesničky a ona hádala, z ktorého albumu sú (akože ja som si myslela, že som v sne – ísť na koncert RS, púšťať si RS a ešte sa aj o nich baviť). Samozrejme ten playlist bol mixnutý aj so Spice Girls a podobne?.
Zvrat prichádza ešte jeden – koncert nebol vo Viedni, ale v Spielbergu čo je asi ešte hodinu od Grazu. Mala som „all white aufit“ a koncert bol na lúke, ktorá vyzerala ako Glastnobury, parkovanie bolo nekonečné a moje nohy totálne zablatené. Predkapely sme samozrejme nestihli, lebo som chcela ísť ešte hľadať architektúru, ale našťastie Janka mala rozum a usmernila ma. Ale popravde ma ani nezaujímaly. Koncert po organizačnej stránke bol odporný – pripomínalo mi to nejaký lacný festival (nejak tak si predstavujem TopFest – prepáč:).
Samozrejme sme sa nedostali moc dopredu, lebo ak by sme šli tak sme po pás od blata. Samozrejme mala som vyrobený transparent, ktorý som si nemala kam odložiť tak som ho musela hodiť na zem, čo mi bolo aj ľúto, lebo som ho robila asi 3 hodiny. Pred koncertom sme samozrjeme otravovali ľudí nech nás odfotia s transparentom, lebo sme žiadne fotošúty nestihli dať. A tak sme sa dali do reči s jedným Američanom a Rakúšanom (aká kombinácia moje 2 naj. krajiny?) a tak som začala alebo možno aj oni, neviem, že teda koľký je toto ich koncert (myslela som, že teda číslom 3 zaujmem :D), týpek zo SF (bože dosť vražedná kombinácia) bol na 18 koncertoch a k tomu sme sa ešte zhodli na najobľúbeneších albumoch: TATTOO YOU a EXILE ON THE MAIN STREET. Ach bolo to fakt super. A potom začali RS s Symphaty For The Devil. A Keith Richards spieval HAPPY pesničku a vôbec nevedel slová a dokonca hrali aj asi 15minútovú Midnight Rambler. Aj v tom 10cm blate a bez vína som si to totálne užila. A chcem veľmi poďakovať Janke, že vôbec šla, bolo to super!!!
The Rolling Stones je téma, o ktorej by som sa mohla baviť donekonečna. Naozaj. A je úplne jedno čo – hlavne že sa o nich bavíme. Samozrejme najobľubenejšie témy sú – najlepšie albumy a potom kto z nich je najkrajší. Moc ma to baví, ale povedzme si nie je veľa ľudí, čo sa chce o nich baviť. Ale vysvetlenie by mohlo byť, že sa pohybujem možno v nevhodnej spoločnosti alebo možno práve ja mám šísiť osvetu o Rolling Stones ďalej?. No nech to je ako chce som jednoducho dosť veľký fanúšik.
Celé sa to začalo asi v roku 2003 keď som pozerala na Markíze Zem a dávali reportáž k ich Tour Licks Japan a pýtali sa nejakých Japoniek, že prečo prišli na koncert – celkom šokujúco(pre mňa v tom čase) reagovali – začali sa dosť nespútane tešiť a hovoriť, že sú fakt úžasní. Na to som pozerala, že URČITE starí 50tnici? Ale ten moment, toho prekvapenia mi zostal v hlave. Mňa osobne (a stále neviem prečo) fascinuje to, keď niekoho niečo extrémne baví, tak snažím sa prísť prečo. No a potom prišiel rok 2007 a RS mali turné Bigger Bang a hovrím otcovi, že či nepojdeme a on, že tak poďme. Tak som išla na svoj prvý koncert s rodičmi(a ešte nejakými známymi). Prišlo mi to dosť bizár (samozrejme pozitívne). Najlepšie bolo (toto je už sarkazmus) prišla som z Pohody (kde sme sa hrali na film 24 Hour Party People asi aj 3 dni) v nedeľu som musela šoférovať, o 15, 00 na Rollišov do Brna a medzitým sa zbaliť do Anglicka na 2 measiace (lietadlo mi malo letieť o 6 AM v pondelok a na letisku som už bola o 1 v noci – no ešte dnes si pamätám tú unavenosť).
Na tom koncerte som zostala udivená, že ako je možne, že ja Rolling Stones spoznávam až teraz. Bolo tak úžasne nečakané – povedala by som, že okamžité zamilovanie sa. Síce na Keitha Richardsa (teraz môj najobľubenejší) som pozerala pár minút s odporom, ale potom mi to celé došlo – že ho MILUJEM (hudobne platonicky). Bola som ako v nejakej inej životnej realite! A bolo to najlepšie na svete!!!
Potom prišiel rok 2014 a ich ON FIRE TOUR a mali koncert vo Viedni – opäť s rodičmi a k tomu na sedenie – lebo starší ľudia potrebujú sedieť, ale dobre dostala som ten lístok tak nič nehovorím (rock’n’roll po sediačky – bola to taká nová výzva, ale nemusela som riešiť dopravu a k tomu som si mohla dať pivo). Opäť a zase som si utvrdila to, že je to fakt LÁSKA na celý život – neviem to popísať – emócie z môjho srdca lietajú, už keď iba počujem ich názov.
Samozrejme bol tu aj rok 2016 a DESERT TRIP (niekto to volal aj Coachella pre starých) ale v skratke 3dňový festival, kde hral Paul McCartney, Bob Dylan, The Rolling Stones, The Who a iní ešte. Toto keď som videla – tak nie, nešla som vybrať svoj bankový účet a kúpiť rovno letenku :))) ale urobila som super prezentáciu (pre rodičov samozrejme – myslela som na ich šťastie, že by mali vidieť ešte 3x RS a Paula McCartneyho 2x) lákala som ich ešte tým, že by to bolo kúsok na Salvation mountain a v San Franciscu je nová MOMA od Snøhetta. Mama bola zásadne proti (neznáša RS aký paradox), ale otec Anton bol nadšený?. Celé to bolo na mne – stačilo kúpiť lístky počas víkendu. A čo myslíte čo som urobila? Jasné, že som ich nekúpila. Vrhla som sa na to asi v utorok a boli SOLD OUT. No a bolo po najlepšej dovolenke. Myslela som, že to neprežijem, síce trošku plaču, ale prežila som.
Ale prišiel rok 2017 a presne to bol máj keď Rolling Stones oznámili, že budú mať tour po Európe – ja som mala takú neskutočnú radosť, že to neviem ani popísať (asi akokeby spojíte všetky najlepšie pesničky dokopy a nonstop vám hrajú dookola a čím dlhšie ich počúvate, tým vám je stále lepšie a lepšie). Totálny vrchol radosti, šťastia a nonstop úmevu na tvári!!! Opäť som si myslela, že pôjdem s rodičmi – lebo nikto z môjho okolia nechce chodiť na RS (čo vôbec nechápem a dokonca ani moja mama:DDD), ale (tu prichichádza zvrat) spoznala som Janku a ja iba tak, že nechceš ísť na RS a ona, že áno. A tak sme spolu šli na koncert. Musím povedať, že nemohla som si vybrať lepšie. Po ceste tam aj späť sme hrali hru, ktorá spočívala v tom, že som jej púšťala pesničky a ona hádala, z ktorého albumu sú (akože ja som si myslela, že som v sne – ísť na koncert RS, púšťať si RS a ešte sa aj o nich baviť). Samozrejme ten playlist bol mixnutý aj so Spice Girls a podobne?.
Zvrat prichádza ešte jeden – koncert nebol vo Viedni, ale v Spielbergu čo je asi ešte hodinu od Grazu. Mala som „all white aufit“ a koncert bol na lúke, ktorá vyzerala ako Glastnobury, parkovanie bolo nekonečné a moje nohy totálne zablatené. Predkapely sme samozrejme nestihli, lebo som chcela ísť ešte hľadať architektúru, ale našťastie Janka mala rozum a usmernila ma. Ale popravde ma ani nezaujímaly. Koncert po organizačnej stránke bol odporný – pripomínalo mi to nejaký lacný festival (nejak tak si predstavujem TopFest – prepáč:).
Samozrejme sme sa nedostali moc dopredu, lebo ak by sme šli tak sme po pás od blata. Samozrejme mala som vyrobený transparent, ktorý som si nemala kam odložiť tak som ho musela hodiť na zem, čo mi bolo aj ľúto, lebo som ho robila asi 3 hodiny. Pred koncertom sme samozrjeme otravovali ľudí nech nás odfotia s transparentom, lebo sme žiadne fotošúty nestihli dať. A tak sme sa dali do reči s jedným Američanom a Rakúšanom (aká kombinácia moje 2 naj. krajiny?) a tak som začala alebo možno aj oni, neviem, že teda koľký je toto ich koncert (myslela som, že teda číslom 3 zaujmem :D), týpek zo SF (bože dosť vražedná kombinácia) bol na 18 koncertoch a k tomu sme sa ešte zhodli na najobľúbeneších albumoch: TATTOO YOU a EXILE ON THE MAIN STREET. Ach bolo to fakt super. A potom začali RS s Symphaty For The Devil. A Keith Richards spieval HAPPY pesničku a vôbec nevedel slová a dokonca hrali aj asi 15minútovú Midnight Rambler. Aj v tom 10cm blate a bez vína som si to totálne užila. A chcem veľmi poďakovať Janke, že vôbec šla, bolo to super!!!