Dovolenky samé o sebe sú skvelé. Keď sa mi ešte dovolenka podarí zladiť na pesničku od The Stranglers, tak nadšenie (veľmi) výrazne stúpa. Začalo to tým, že 19. júna som prišla z dvojtýždňového a najintenzívnejšieho #ArtTrippin17 (podtitul Milujem Nemecko – Tribute For Gerhard Richter) a to si povedzme na rovinu – oddychová dovolenka to úplne nebola, keďže skoro každý deň sme boli na inom mieste (čo nie je sťažovanie sa), ale vyplýva z toho, že by sa mi ešte jedna relaxačná dovolenka hodila. A intenzívne myslenie na váľanie sa na pláži prinieslo svoje ovocie ???? . No a nakoniec z dovolenky vo Francúzku sa stal mini art-trip aj s ležaním pri mori. ????.
#MusicMatch
The Stranglers- Nice in Nice
Pôvodne som nechcela robiť nič – teda maximálne čítať. Ale keď som vytvorila trasu dovolenky – tak som pochopila, že to bude pokračovanie #ArtTrippin17. Prvá zastávka bola v Bologni – toto mesto pre mňa skončilo v roku 2016 výstavou DAVID BOWIE IS v MAMbo (tá výstava bola jediná pre mňa najzaujímavejšia z celého mesta) takže sme dali nejaké kúpanie a šli ďalej do Florencie, s ktorou som mala intenzívne plány (ale nie úplne zorganizované – takže prišlo aj na plač, ale kto by neplakal, že sa nedostal do Uffizi). Vlastne vo Florencii som sa nikam nedostala kam som chcela, lebo všade bolo extrémne veľa ľudí – ale aspoň sme ju celú prešli na bicykloch.
Noc sme strávili v Pise – kde som vybrala naschvál hotel v úplnom centre, pretože mal reštauráciu na streche s výhľadom na vežu. Predpokladala som, že tam budú aj raňajky – no ukázalo sa, že som veľmi zle predpokladala – takže zase sa niečo nesplnilo, čo som naplánovala (inak týmto ja veľmi trpím, ak veci nevýjdu podľa plánov, ale prežila som to). Potom Genova a ďalej Nice a Miláno ako posledná zastávka.
Nice je pre mňa (z kategórie na dovolenku pri mori) najkrajšie miesto – chcem tam chodiť každý rok (žiaľ ale nie je to úplne „low cost friendly“ takže tam nebudem asi chodiť každý rok, ale v podstate mi to asi vôbec nevadí, však už som tam bola 2x tak na čo?). Inak okrem toho, že som sa zladila so The Stranglers, tak som zistila, že Yves Klein sa tam narodil (celkom zahanbujúce na to, že ho tak milujem). Plus na to tam má múzeum Fernad Legér, Henry Matisse, March Chacgall a žil tam aj Picasso.
Dovolenky samé o sebe sú skvelé. Keď sa mi ešte dovolenka podarí zladiť na pesničku od The Stranglers, tak nadšenie (veľmi) výrazne stúpa. Začalo to tým, že 19. júna som prišla z dvojtýždňového a najintenzívnejšieho #ArtTrippin17 (podtitul Milujem Nemecko – Tribute For Gerhard Richter) a to si povedzme na rovinu – oddychová dovolenka to úplne nebola, keďže skoro každý deň sme boli na inom mieste (čo nie je sťažovanie sa), ale vyplýva z toho, že by sa mi ešte jedna relaxačná dovolenka hodila. A intenzívne myslenie na váľanie sa na pláži prinieslo svoje ovocie ???? . No a nakoniec z dovolenky vo Francúzku sa stal mini art-trip aj s ležaním pri mori. ????.
Pôvodne som nechcela robiť nič – teda maximálne čítať. Ale keď som vytvorila trasu dovolenky – tak som pochopila, že to bude pokračovanie #ArtTrippin17. Prvá zastávka bola v Bologni – toto mesto pre mňa skončilo v roku 2016 výstavou DAVID BOWIE IS v MAMbo (tá výstava bola jediná pre mňa najzaujímavejšia z celého mesta) takže sme dali nejaké kúpanie a šli ďalej do Florencie, s ktorou som mala intenzívne plány (ale nie úplne zorganizované – takže prišlo aj na plač, ale kto by neplakal, že sa nedostal do Uffizi). Vlastne vo Florencii som sa nikam nedostala kam som chcela, lebo všade bolo extrémne veľa ľudí – ale aspoň sme ju celú prešli na bicykloch.
Noc sme strávili v Pise – kde som vybrala naschvál hotel v úplnom centre, pretože mal reštauráciu na streche s výhľadom na vežu. Predpokladala som, že tam budú aj raňajky – no ukázalo sa, že som veľmi zle predpokladala – takže zase sa niečo nesplnilo, čo som naplánovala (inak týmto ja veľmi trpím, ak veci nevýjdu podľa plánov, ale prežila som to). Potom Genova a ďalej Nice a Miláno ako posledná zastávka.
Nice je pre mňa (z kategórie na dovolenku pri mori) najkrajšie miesto – chcem tam chodiť každý rok (žiaľ ale nie je to úplne „low cost friendly“ takže tam nebudem asi chodiť každý rok, ale v podstate mi to asi vôbec nevadí, však už som tam bola 2x tak na čo?). Inak okrem toho, že som sa zladila so The Stranglers, tak som zistila, že Yves Klein sa tam narodil (celkom zahanbujúce na to, že ho tak milujem). Plus na to tam má múzeum Fernad Legér, Henry Matisse, March Chacgall a žil tam aj Picasso.