Year: 2017

R O L L I N G ♥ S T O N E S

The Rolling Stones je téma, o ktorej by som sa mohla baviť donekonečna. Naozaj. A je úplne jedno čo – hlavne že sa o nich bavíme. Samozrejme najobľubenejšie témy sú – najlepšie albumy a potom kto z nich je najkrajší. Moc ma to baví, ale povedzme si nie je veľa ľudí, čo sa chce o nich baviť. Ale vysvetlenie by mohlo byť, že sa pohybujem možno v nevhodnej spoločnosti alebo možno práve ja mám šísiť osvetu o Rolling Stones ďalej?. No nech to je ako chce som jednoducho dosť veľký fanúšik. Najlepší album: STICKY FINGERS – Brown Sugar EXILE ON THE MAIN STREET – Happy TATTOO YOU – Hang Fire Celé sa to začalo asi v roku 2003 keď som pozerala na Markíze Zem a dávali reportáž k ich Tour Licks Japan a pýtali sa nejakých Japoniek, že prečo prišli na koncert – celkom šokujúco(pre mňa v tom čase) reagovali – začali sa dosť nespútane tešiť a hovoriť, že sú fakt úžasní. Na to som pozerala, že URČITE starí 50tnici? Ale ten moment, toho prekvapenia …

Read more

NICE in NICE #ArtTrippin17 – France & Italy

Dovolenky samé o sebe sú skvelé. Keď sa mi ešte dovolenka podarí zladiť na pesničku od The Stranglers, tak nadšenie (veľmi) výrazne stúpa. Začalo to tým, že 19. júna som prišla z dvojtýždňového a najintenzívnejšieho #ArtTrippin17 (podtitul Milujem Nemecko – Tribute For Gerhard Richter) a to si povedzme na rovinu – oddychová dovolenka to úplne nebola, keďže skoro každý deň sme boli na inom mieste (čo nie je sťažovanie sa), ale vyplýva z toho, že by sa mi ešte jedna relaxačná dovolenka hodila. A intenzívne myslenie na váľanie sa na pláži prinieslo svoje ovocie ???? . No a nakoniec z dovolenky vo Francúzku sa stal mini art-trip aj s ležaním pri mori. ????. #MusicMatch The Stranglers- Nice in Nice Pôvodne som nechcela robiť nič – teda maximálne čítať. Ale keď som vytvorila trasu dovolenky – tak som pochopila, že to bude pokračovanie #ArtTrippin17. Prvá zastávka bola v Bologni – toto mesto pre mňa skončilo v roku 2016 výstavou DAVID BOWIE IS v MAMbo (tá výstava bola jediná pre mňa najzaujímavejšia z celého mesta) takže sme dali nejaké kúpanie a šli ďalej do Florencie, …

Read more

Prague meets Bratislava

Po odsťahovaní z Prahy som si myslela, že tým veľa vecí skončilo. Najhoršia predstava bola, že nemôžem vidieť Fernanda Legéra kedy sa mi zachce a samozerjme kamoši. Rok 2014-15 bol (mojim osobným) vrcholom čo sa týka kamoštiev a priateľstiev. Ale rozhodla som sa, a dosť ma v tom podporila pesnička od Davida Bowieho – Changes a bolo vybavené. Za 3 dni som sa zbalila a bývala na Slovensku. Zvláštny pocit to bol. Ale neľutujem to vôbec. Od istého momentu mám pocit, že to bolo asi najlepšie životné rozhodnutie. A poslednom čase mám (najlepší) pocit, že vzdialenosťou nič nekončí, len musia chcieť obe strany. Moje osobné poučenie do života – nebáť sa zmien a (stále) počúvať svoj vnútorný hlas. Takže máme po emocionálnom výleve. Raz v piatok večer okolo pol 11 si tak sedím doma za počítačom (keďže von sa mi už nechce chodiť v piatok na párty) a píše mi Anička, že prídu s Honzom a Ivanom na návštevu do Bratislavy, že čo ja na to – po pravde totálny šok som mala, pretože nikto …

Read more

#ArtTrippin17 – N E M E C K O

Úplne som zabudla, čo všetko sa dá zažiť za 12 dní. Zistila som opäť, že keď sa chce tak sa dá naozaj (skoro) všetko. Pôvodne to mal byť iba #ArtTrippin17 do Kasslu na Documenta14, ale potom po ceste na prednášku o Gerhardovi Richterovi do Prahy s Jiřím Fajtom(gen.riaditeľ NG) ma napadlo, že prečo si neurobiť výlet ako poctu pre Gerharda (milujem svoje nápady – sú proste úžasné:DDD) – a tak vznikol ešte podtitul #GerhardRichterTribute. A keďže nám nevyšla Amerika resp. Frieze v NY (kvôli BariBal šéfovi) tak si hovorím, však keď už som v Nemecku a tak blízko je aj Bsasel, tak prečo neísť aj na ArtBasel (čo si budeme MORE is MORE, inšpirácia od A predsa sa nevydala :DDD). A hlavne stále mi išla hlavou pesnička od PSH – Všichni jsou už v Nemecku a potom Krfatwerk – Autobahn a hovorím si je to jasné – ide sa na rodtrip po Nemecku!!! Začali sme symbolicky v Prahe pred Palácom Kinských (výstava Gerhard Richter) – Bože ďakujem ti najviac, že si môžem vytvárať takéto najsuper okázalé prepojenia :DDD. Potom DRESDEN …

Read more

(ružové) okuliare / (pink) sunglasses

Tento rok je nielen pre mňa rokom Documenty’14, ale aj rokom nových okuliarov. Nikdy som toľko slnečných okuliarov nekúpila za 1 rok ako tento. Začalo to celé pesničkou od Ezra Furman and the Harpoons „Take Off Your Sunglasses a pokračovalo na Documente’14, kde som našla ružové okuliare. Potom som zbadala, že majú také isté modré a následne uvedomenie, že vlastne ešte nemám žiadne okuliare, ktoré by mi ladili s New Order – Blue Monday pesničkou – tak vlastne som si odobrila nákup ďalších okuliarov, lebo predsa to nie je žiadny zbesilý nákup bez rozmyslenia. No a potom som potrebovala nejaké „základné čierne“ a mám gýč za veľa peňazí, ALE veľmi ľahko sa teraz ladí na Roisin Murphy a jej italo disco album. A potom si hovorím, ze chcem začať chodiť na kúpalisko Delfín a zrazu zbadám ružové okuliare s delfínmi?.

Read more

Grand Opening 2017 @ Narodni galerie Praha

Túto stredu bolo otvorenie výstavy Gerharda Richtera v NG Prague v Paláci Kinských. To ma priviedlo k zamysleniu sa. Vyhnúť sa slovám milujem Národní galerii sa žiaľ nedá, tak to píšem hneď na začiatku (mám teóriu, že lásku treba prejavovať vždy, keď to cítiš – nie keď je už neskoro ako napr. pri Davidovi Bowiem). A musím povedať, že to nie je vypočítavá láska. Trvá už od októbra 2008. Prišla som asi okolo 16,40 zbadala Fernanda Legéra a bolo to. Najviac sa mi páči jej trvanslivosť, pri mojej istým spôsobom premenlivej povahe. Super veci v živote sú fakt dosť jednoduché. Vypočítavá nie je preto, lebo ich milujem kontinuálne a už aj predtým ako začali robiť super openingy. Tie prišli (podľa mňa v roku 2015-6 alebo si iba nepamätám). Každý opening je niečo ako albumy od The Rolling Stones – každý iný, ale vždy úžasný. Raz sa fotíš s Jiřím Kovandom raz s Brianom Enom. Ostatný opening bol 16.3.2017 a opäť bol skvelý. Dosť zavážilo to, že všetci moji super kamoši prišli (niektorí super kamoši aj neprišli:). …

Read more

DOCUMENTA 14 – learning from Athens

#ArtTrippin17 #CantWaitToKassel Atény sú skvelé miesto aj so všetkými nedostatkami čo má. Moje očakávania boli úplne iné, ale aj tak je to na hashtag #MilujemGrecko ?  a toto je mojich 10 vecí čo v Aténach treba vidieť ❤️❤️❤️!   1. Plán Myslieť si, že som exceletne pripravená na Documentu 14 bol fatálny omyl. Zmeškali sme dosť „performances“, ale aj otvorení – odporúčam odoberať newsletter na svoj email nie na pracovný, ku ktorému nemáte prístup ?. Je celkom prínosné si kúpiť „guide book“, ale úplne spoľahnúť sa naňho, by som nerobila. Zle prekreslené mapy a zle popísaný program alebo lepšie povedané žiadny program. A dôkladne si naštudovať stránku www.documenta14.de!!! 2. Acropolis  Na Partenón som sa najviac tešila zo všetkého a to som bola dosť anti fanúšik antiky. Ale je to naozaj úžasné miesto (samozrejme najlepšie tam ísť skoro ráno) a hneď vidieť aj Acropolis Museum  a Filopappou Hill (odkiaľ je zas super výhľad na Acropolis) . 3. EMST – National museum of contemporary art Niekto sa tu inšpiroval Veletržním palácom tuším ?. Ale aj tak dosť dobré! 4. Benaki museum Časť Documenty pre mňa …

Read more

Július Koller – sloboda v rámci pravidel ???

Do včera ste mohli vidieť najväčšiu výstavu slovenského neoavatgardného konceptuálneho umelca Júliusa Kollera vo viedenskom MUMOKu. Ja osobne Júliusa registrujem niečo menej ako dva roky (pretože ma viac zujímala česká umelecká scéna a nepredpokladala som návrat na Slovensko), ale pre niekoho kto ho vôbec nepozná – Július Koller (1939-2007) je (budem parafrázovať MUMOK) jedným z najdôležitejších východoeurópskych umelcov, ktorého umenie má značný medzinárodný význam. Jeho diela boli vytvorené v značnej kritike voči vtedajšiemu komunistickému režimu a jeho oficiálnemu umeniu. Koller sa v 60. rokoch začal venovať antihappeningom, antiobrazom, kde využíva iróniu, v kombinácii s dadaistickým duchom a radikálnym skeptickým postojom.   Ja osobne som bola na tej výstave asi 5x a vždy som si všimla niečo nové, čo som dovtedy vôbec neobjavila. Asi najviac ma oslovilo to, že sa snažil vytvárať úplne novú realitu, premenil umelecký priestor na ping-pong klub (čo považujem za absolútne  asi najlepšiu vec). Neskôr som sa dozvedela, že Koller hral v na kurtoch v Petržalke po výstave Danuvius v roku ’68 zápas s Frankom Stellom (presne s týmto, inštalácia s akváriami je …

Read more