Jiří Kovanda je môj najobľúbenejší pražský umelec (dúfam, že Kolíbal, Malich, Zrzavý a Grygar nie sú z Prahy, lebo potom mám jeden veľký problém:). Veletržní palác je zas moje najobľúbenejšie múzeum, pretože mi pripomína Tate Modern a majú vo svojej zbierke Fernanda Légera (a ten je u mňa na prvom mieste „forever“, aj keď som už prešla na contemporary art). No a 5. februára sa spojili Jiří Kovanda, Veletržní palác a mnoho ďalších úžasných (Roman Ondák, Jiří David alebo Ai Wei Wei), aby oslávili 220.výročie Národní galerie. Musím povedať, že veľkolepejšiu oslavu som asi v živote nezažila (AKA najlepšie #ArtParty za poslednú dobu). Asi najväčším zmyslovým zážitkom pre mňa bolo si skúsiť (z môjho pohľadu) najlepšiu performance Kiss and tell od Jiřího Kovandy, ktorú mal aj v Tate Modern (takže ešte aj totálne spájanie súvislostí♥♥♥ v hudobnej analógii by to boli určite Point Sisters -I’m so excited and I just can’t hide it a aby nestačilo tak aj Donna Summer – Hot stuff). A ďalším bonusom bolo sprístupnenie Slovanskej epopeje od Muchy a k tomu priniesli Apotheosis od Jiřího Davida, čo je pocta Muchovej epopeji ♥♥♥, ktorú som videla v Benátkach. Nikdy lepšie mi nesedela pesnička Happiness is a warm gun od The Beatles na moju životnú situáciu!
A celý víkend bol úplne najlepší: v piatok bozkávanie s Jiřím Kovandom, v sobotu 8 galérii + hrad, najlepší nákup v Múzeum Montanelli časopisov Flash Art časopisov za 20 Kč a v nedeľu raňajky s We Are /, následne klauzúry na UMPRUM, potom ešte Veletržní palác a live performance s Jiřím Kovandom a aby nestačilo tak som ešte na Florenci stretla Jiřího Fajta (riaditeľ Národní galerie) proste #DeathByArt !
Jiří Kovanda je môj najobľúbenejší pražský umelec (dúfam, že Kolíbal, Malich, Zrzavý a Grygar nie sú z Prahy, lebo potom mám jeden veľký problém:). Veletržní palác je zas moje najobľúbenejšie múzeum, pretože mi pripomína Tate Modern a majú vo svojej zbierke Fernanda Légera (a ten je u mňa na prvom mieste „forever“, aj keď som už prešla na contemporary art). No a 5. februára sa spojili Jiří Kovanda, Veletržní palác a mnoho ďalších úžasných (Roman Ondák, Jiří David alebo Ai Wei Wei), aby oslávili 220.výročie Národní galerie. Musím povedať, že veľkolepejšiu oslavu som asi v živote nezažila (AKA najlepšie #ArtParty za poslednú dobu). Asi najväčším zmyslovým zážitkom pre mňa bolo si skúsiť (z môjho pohľadu) najlepšiu performance Kiss and tell od Jiřího Kovandy, ktorú mal aj v Tate Modern (takže ešte aj totálne spájanie súvislostí♥♥♥ v hudobnej analógii by to boli určite Point Sisters -I’m so excited and I just can’t hide it a aby nestačilo tak aj Donna Summer – Hot stuff). A ďalším bonusom bolo sprístupnenie Slovanskej epopeje od Muchy a k tomu priniesli Apotheosis od Jiřího Davida, čo je pocta Muchovej epopeji ♥♥♥, ktorú som videla v Benátkach. Nikdy lepšie mi nesedela pesnička Happiness is a warm gun od The Beatles na moju životnú situáciu!
A celý víkend bol úplne najlepší: v piatok bozkávanie s Jiřím Kovandom, v sobotu 8 galérii + hrad, najlepší nákup v Múzeum Montanelli časopisov Flash Art časopisov za 20 Kč a v nedeľu raňajky s We Are /, následne klauzúry na UMPRUM, potom ešte Veletržní palác a live performance s Jiřím Kovandom a aby nestačilo tak som ešte na Florenci stretla Jiřího Fajta (riaditeľ Národní galerie) proste #DeathByArt !
