Tento večer bol plný nadšenia. Najprv z toho, že sme boli na vernisáži v galérii Čin Čin. Potom, že sme šli na Noc Architektúry (síce predtým sme nemohli zaparkovať asi 20min, ale to nás moc nevyviedlo zmiery). Na STU mi obrazne povedané padla sánka na zem. Po tom čo som bola v lete na Prieskume, v porovnaní s českou UMPRUM som z toho až taká nadšená nebola, tak som radšej nič neočakávala. Takže som tam skôr šla s tým, že treba si urobiť prehľad aj keď to nie je MOMA.
Inak budova STU nie je tak celkom vizuálne zaujímavá (pre mňa), ale nejak ma dostala aj tak. Bola tam super atmosféra, hral dj, mali super víno, s ktorým sme mohli chodiť po škole. Bola aj prednáška od Snøhetta, na tej sme síce neboli (keď zacítim pachuť vína moc neobsedím), ale dá sa pozrieť na nete. A potom sme sa tak veľmi skromne vybrali do KC Dunaj. Mali sme v pláne dať jeden drink a pozrieť čo je Dole a ísť domov. HAHAHAHAHHHH. Jasné ešte o 5,30 sme sa rozhodovali kam pôjdeme na afterparty a ja som sa rozčulovala ako je možné, že v Bratislave nie je nejaký Bukanýr :))) Toto bol večer naozaj „z párty na párty“ konkrétne z KC Dunaj a Dole a späť a medzitým som zbadala Kunsthalle a Erwina Wurma, po pár vínach – total nadšenie, asi ako keď v Prahe počas partytimu zbadám Špálovku. Niečo ako tu. (Nútim každého, aby sa tam fotil alebo fotil mňa:) Inak, ale to nadšenie nie je iba tak pri tom Erwinovi Wurmovi. Sledujem ho už od roku 2006 a zaregistrovala som ho najmä super autami alebo ešte Guggenheimovým múzeom, takže to sa nedá netešiť:)
Deň po, sme strávili hladaním super architektúry, vo svojej najlepšej knižke o slovenskej architektúre som vybrala Vila Srtis na Kramároch. Zlé bolo to, že ju skoro vôbec nebolo vidno 🙁 a potom som chcela robiť niečo čo som ešte nerobila – a to bola jednoznačná voľba – televízna veža na Kamzíku. Neviem či boli všetci nadšení, ale na druhej strane neboli ani sklamaní. Inak Kamzík je super. Len nikdy si tam nič nedávajte na jedlo;)
Inak toto bolo fakt 24 najnadšenejších hodín za mesiac február. Skoro ako minulý rok vernisáž Romana Týca, keď sme sa vozili na autodrome.
s Babo 🙂 |
vernisáž Kataríny Janečkovej |
Noc architektúry |